Martin Torda

22.01.2026

Úvod

Mnohí ľudia, ktorí chcú začať s turistikou, si vyberajú trasu podľa jej dĺžky. Kratšia trasa pôsobí bezpečne, dlhšia odstrašujúco. V praxi však práve tento prístup vedie k rýchlemu vyčerpaniu, frustrácii a často aj k predčasnému ukončeniu túry.

Skutočná náročnosť trasy totiž nezávisí primárne od kilometrov, ale od prevýšenia. Práve stúpanie je faktor, ktorý najrýchlejšie odhalí nedostatok kondície a skúseností. Nesprávny výber trasy tak nie je otázkou smoly, ale nepochopenia základnej logiky pohybu v teréne.

Začiatočníci v turistike si často vyberajú trasu podľa jej dĺžky, no skutočná náročnosť závisí najmä od prevýšenia. Práve stúpanie najrýchlejšie odhalí nedostatok kondície a môže viesť k rýchlemu vyčerpaniu. Správny výber trasy je preto kľúčový pre bezpečný a príjemný pohyb v prírode, najmä ak s turistikou ešte len začínaš.

Chôdza po rovine a chôdza do kopca predstavujú pre telo úplne odlišnú záťaž. Na rovine pracujú svaly v relatívne stabilnom režime a organizmus si dokáže tempo lepšie regulovať. Pri stúpaní sa však výrazne zvyšuje nárok na srdce, pľúca aj svaly dolných končatín.

Prevýšenie spôsobuje rýchlejší nárast tepu, zrýchlené dýchanie a skorší pocit únavy. Človek bez kondície sa môže cítiť vyčerpaný už po krátkom, ale prudkom úseku, hoci celková dĺžka trasy je nízka. Práve preto býva krátka trasa s veľkým prevýšením náročnejšia než dlhšia, ale mierna trasa.

Ako realisticky posúdiť vlastnú kondíciu

Najčastejšou chybou začiatočníkov je precenenie vlastných schopností. Bežná chôdza po meste alebo v rovine neposkytuje dobrú predstavu o tom, ako telo reaguje na dlhšie stúpanie. Kondícia sa v teréne prejaví najmä pri opakovanej záťaži do kopca, nie pri samotnej vzdialenosti.

Ak človek nemá skúsenosť s chôdzou do kopca, je rozumné predpokladať nižšiu toleranciu na prevýšenie. Únava prichádza skôr, tempo klesá a zvyšuje sa riziko chýb v rozhodovaní. Práve tieto momenty sú častým dôvodom, prečo sa túra stáva nepríjemnou alebo nebezpečnou.

Vzťah medzi dĺžkou trasy a prevýšením

Dĺžka a prevýšenie spolu vždy súvisia, no ich vplyv na náročnosť nie je rovnaký. Trasa s miernym, rovnomerným stúpaním umožňuje telu lepšie sa prispôsobiť záťaži. Naopak, prudké a opakované výškové rozdiely vedú k rýchlemu vyčerpaniu aj na krátkej vzdialenosti.

Pre začiatočníkov je preto vhodnejšie voliť trasy s menším prevýšením, aj keď sú o niečo dlhšie. Takýto profil umožňuje udržať stabilné tempo, lepšie hospodáriť so silami a znížiť riziko, že sa únava dostaví v nevhodnom momente.

Pri výbere trasy by mal začiatočník vnímať prevýšenie ako hlavný orientačný bod. Miernejší výškový profil poskytuje priestor na adaptáciu, získanie skúseností a postupné budovanie kondície. Náročnejšie trasy majú zmysel až vtedy, keď telo zvláda dlhšie stúpanie bez výrazného poklesu výkonu.

Rozumne zvolená trasa nie je prejavom slabosti, ale predpokladom bezpečného a príjemného pohybu v prírode. Rezerva v silách a čase je vždy výhodou, najmä pre tých, ktorí ešte nemajú istotu vo vlastných schopnostiach.

Zhrnutie

Pri výbere turistickej trasy zohráva prevýšenie dôležitejšiu úlohu než samotná dĺžka. Práve stúpanie najviac zaťažuje organizmus a rýchlo odhalí nedostatok kondície. Začiatočníci by preto mali uprednostňovať trasy s miernym výškovým profilom a postupne zvyšovať náročnosť podľa získaných skúseností.

Správne zvolená trasa znamená lepší zážitok, vyššiu bezpečnosť a prirodzený rozvoj kondície bez zbytočného rizika.