Martin Torda
17.02.2026
Poľovníctvo je viac než samotný lov. V praxi ide o dlhodobú starostlivosť o zver, biotopy a rovnováhu v krajine – s jasnými pravidlami, zodpovednosťou a dôrazom na bezpečnosť. Tento sprievodca ti dá pevný základ: pochopíš, čo poľovníctvo zahŕňa, ako sa k nemu pristupuje legálne a zodpovedne, čo riešiť vo výbave ako prvé a ako premýšľať nad terénom, zverou a etikou.
Poľovníctvo si vyžaduje viac než len znalosť zveri či terénu. Ide o systém pravidiel, zodpovednosti a dlhodobého vzťahu k prírode, ktorý stojí na disciplíne a správnom rozhodovaní. Ak chceš pochopiť jeho význam, princípy a praktickú stránku, tento sprievodca ti poskytne ucelený základ – od prvých krokov až po bezpečnosť, výbavu a zákonné povinnosti.
Poľovníctvo je systém činností, ktorého cieľom je udržiavať rozumnú rovnováhu medzi zverou, prostredím a človekom. V praxi sa opiera o poznanie druhov zveri, ich potrieb a správania, o prácu v revíri (pozorovanie, vyhodnocovanie, prevencia škôd, starostlivosť o biotop) a až následne o výkon lovu.
Dnešná krajina je iná než kedysi: menia sa biotopy, pribúda doprava, turizmus a tlak na lesy aj polia. Pri niektorých druhoch zveri môže rásť početnosť, pri iných naopak klesať. Zodpovedný prístup preto nie je o „výkone“, ale o dlhodobej práci a disciplíne.
poznanie zveri (správanie, potravné návyky, sezónnosť),
prácu s revírom a jeho pravidlami,
pozorovanie a vyhodnocovanie stavu populácií,
prevenciu škôd a spoluprácu s lesníkmi či poľnohospodármi,
bezpečný pohyb v teréne a dodržiavanie etiky,
výkon lovu v súlade s plánom a legislatívou.
Ak chceš poľovníctvo robiť zodpovedne, základ je dobré vedenie a trpezlivosť. Začiatočník by nemal riešiť „čo najrýchlejšie strieľať“, ale: ako sa orientovať v revíri, ako čítať terén, ako sa správa zver, ako funguje bezpečnosť a aké pravidlá platia.
Začni štúdiom základov (zver, bezpečnosť, pravidlá v teréne, etika).
Nájdi kontakt na poľovnícke združenie / užívateľa revíru a dohodni sa na praxi.
Buduj terénne návyky: pohyb potichu, práca s vetrom, pozorovanie, orientácia.
Rieš formality a oprávnenia podľa platných pravidiel a odporúčaní v revíri.
Nastav si realistické tempo: poľovníctvo je o rokoch skúseností, nie o týždňoch.
Dôležité: poľovníctvo sa robí v krajine, kde sú aj iní ľudia. To znamená, že kultúra správania, komunikácia a bezpečnosť sú absolútna priorita.
Ak chceš presný postup krok za krokom – od prvého kontaktu so združením, cez prípravu na skúšky až po povinnosti po ich absolvovaní – pozri si samostatný článok Ako sa stať poľovníkom na Slovensku.
Revír má svoj režim, plán a zodpovedné osoby. Nie je to „voľná zóna“. Aj keď si v lese „doma“, stále sa pohybuješ v priestore, ktorý zdieľaš s turistami, cyklistami, hubármi a miestnymi. Zodpovednosť v revíri znamená vedieť, kedy a kde sa vykonáva činnosť, ako sa komunikuje s ostatnými a ako sa minimalizujú riziká.
rešpekt k plánom a dohodám v revíri,
transparentná komunikácia (kto je kde, čo sa vykonáva, kedy),
minimalizácia rizík voči verejnosti,
zodpovedné rozhodovanie (radšej neurobiť, než urobiť zle).
Bezpečnosť nie je „kapitola navyše“. Je to základ. Práve poľovníctvo vyžaduje disciplínu, pretože sa kombinuje znížená viditeľnosť, stresové situácie, zbraň a často aj pohyb iných ľudí v krajine.
Nikdy nemier na nič, čo nechceš zasiahnuť.
Pred výstrelom si musíš byť istý cieľom aj pozadím (čo je za zverou).
V teréne počítaj s ľuďmi – aj tam, kde ich „bežne nebýva“.
Pri zníženej viditeľnosti spomaľ a zvýš prah rozhodnutia.
Zbraň a manipulácia majú byť rutinné, nie improvizované.
Jedna dobrá zásada: ak si nie si 100 % istý, rozhodnutie je vždy „nie“.
Etika odlišuje poľovníctvo od čisto „technickej“ aktivity. Znamená rešpekt k zveri, k prírode aj k ľuďom. V praxi ide o voľbu správneho času, správnej situácie a schopnosť nepodľahnúť tlaku ega.
nevyhľadávať hraničné situácie (tma, zlá viditeľnosť, neistý cieľ),
robiť rozhodnutia podľa pravidiel, nie podľa nálady,
minimalizovať utrpenie zveri (pripravenosť, presnosť, vhodné podmienky),
rešpektovať krajinu a ostatných užívateľov prírody.
Kto chce rozumieť poľovníctvu, musí rozumieť zveri. Nestačí vedieť názvy druhov – dôležité je, kde sa zver pohybuje, prečo sa pohybuje, ako reaguje na vietor, hluk, svetlo a tlak človeka.
trasy pohybu (chodníky, prechody, okraje porastov),
čas aktivity (svitanie, súmrak, nočné hodiny podľa druhu),
vietor (zver často pracuje s pachom lepšie než človek),
potrava a voda (sezónne zdroje),
rušivé vplyvy (turizmus, ťažba, poľné práce).
Starostlivosť o biotop je „tichá“ časť poľovníctva, ktorá sa zvonka často nevidí. No práve ona rozhoduje o tom, či je poľovníctvo zmysluplné. Patrí sem práca okolo krytov, vody, prevencia škôd a rozumné postupy v zimných mesiacoch.
udržiavanie a zlepšovanie biotopov (kryty, okraje porastov),
preventívne opatrenia proti škodám spôsobeným zverou,
monitoring stavu zveri (pozorovanie, vyhodnocovanie),
spolupráca so subjektmi v krajine (les, polia, obce).
Výbava nie je o „čo najviac veciach“. Je o tom, aby si bol v teréne bezpečný, efektívny a pripravený. Začiatočník by mal začať tým, čo reálne používa najčastejšie: oblečenie do počasia, obuv, orientácia, svetlo, základná optika a veci pre bezpečný pohyb.
tiché materiály, vrstvenie podľa počasia,
odolnosť voči vlhku a vetru,
kvalitná obuv (istota kroku je bezpečnosť).
mapa a navigácia (aj offline),
čelovka a záložné svetlo,
nôž, rukavice, drobná výbava podľa terénu.
ďalekohľad ako základ – často užitočnejší než „ďalšie gadgety“,
pozorovanie a trpezlivosť: najlepšia výbava, ktorá nič nestojí.
Do tejto kategórie patria aj fotopasce, ktoré pomáhajú monitorovať zver alebo chrániť majetok. Ak riešiš fotopasce detailne, pozri si samostatný článok: Fotopasce: od histórie po ochranu majetku.
Technológie môžu pomôcť, ale len vtedy, keď nahrádzajú zbytočnú prácu alebo zvyšujú bezpečnosť. Problém je, keď sa technika stane náhradou za skúsenosti. Najlepšie funguje ako doplnok k terénnym návykom.
fotopasce a monitoring pohybu zveri,
navigácie a mapové podklady,
komunikačné nástroje a bezpečnostné postupy v skupine.
Poľovníctvo je pevne viazané na pravidlá a legislatívu. Ak chceš mať dlhodobo pokoj a robiť veci správne, základ je poznať povinnosti, pravidlá pohybu a zásady, ktoré sa v revíri vyžadujú.
podmienky výkonu poľovníctva v danom revíri,
dodržiavanie interných pravidiel a plánov,
bezpečnosť a zodpovednosť za rozhodnutia,
rešpektovanie práv ostatných užívateľov krajiny.
Poznámka: legislatíva sa môže meniť, preto si konkrétne postupy vždy over podľa aktuálnych pravidiel a usmernení v tvojom revíri.
Príliš rýchlo riešiť „výkon“ namiesto terénnych návykov.
Podceniť bezpečnosť pri zníženej viditeľnosti.
Zamerať sa na drahú techniku bez pochopenia základov.
Ignorovať vietor, pach a hluk v teréne.
Nedostatočná komunikácia v revíri (kto je kde a čo robí).
Nie. Lov je až „koniec reťazca“. Väčšinu poľovníckej praxe tvorí pozorovanie, práca v revíri, starostlivosť o biotop a zodpovedné rozhodovanie.
Áno, ak začína postupne, pod vedením a s rešpektom k pravidlám. Poľovníctvo nie je o rýchlom štarte, ale o dlhodobej praxi.
Bezpečnosť a disciplína. Potom terénne návyky (vietor, ticho, pozorovanie). Výbava a technika až následne.
Ako doplnok áno – najmä na monitoring pohybu zveri alebo ochranu majetku. Dôležité je nastaviť ich rozumne a rešpektovať pravidlá a súkromie.
Ak chceš mať poľovníctvo zhrnuté ako celok – od pravidiel a bezpečnosti až po etiku a prácu v revíri – pozri si Poľovníctvo – kompletný sprievodca.
Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.